Domy v USA sa zväčšujú no Američania sú stále nespokojnejší so svojimi priestormi.
Americké domy sú omnoho väčšie ako kedysi. V 1973, kedy sa začala sledovať priemerná veľkosť domov v Amerike mal novo postavený dom v priemere 140 m² pričom v roku 2015 bolo toto číslo na hranici 230 m².
Väčšia rozloha kombinovaná s menším počtom ľudí v domácnosti znamená pre jedného člena priestor 90 m². Podľa najnovších výskumov Američania nie sú vo svojich väčších domoch šťastnejší. Clement Bellet , doktorand European Business School INSEAD tvrdí, že tento fakt je spôsobený hlavne zvykom porovnávať svoj dom s ostatnými domami v susedstve. Vo svojej štúdii uvádza, že ak daný človek ma nadpriemerne veľký dom ale v susedstve sa nachádzajú domy aj o čosi väčšie, bude so svojim domom nespokojnejší.
Vo všeobecnosti stále platí, že väčší dom vedie ľudí k tomu, aby povedali, že sú so svojim domom spokojnejší. Problém však nastane, ak sa v danej lokalite objavia nove, ešte väčšie domy.
Ľudia sú najšťastnejší ak žijú v susedstve rovnako veľkých domov.
Veľký dom znamená pre jeho obyvateľov väčší pocit osamelosti.
Expanzia rozlohy domov predstavuje tiež rozdelenie americkej rodiny. Nielenže má každý člen domácnosti vo svojej izbe svoju televíziu, ale dokonca má každý svoju súkromnú kúpeľňu. V praxi to potom znamená nižšiu interakciu medzi členmi domácnosti. Je to pohodlný spôsob života, ale takisto môže byť zdrojom pocitu osamelosti . Pred 40-timi rokmi sa mohla zdať jediná kúpeľňa v dome nepohodlná a jediná izba pre všetkých súrodencov preplnená, ale bolo to takto normálne. Normy sa posunuli, a aj keď si dnes Američania môžu dovoliť väčšie domy, ich spokojnosť s búvaním to nezlepšilo.
Väčší dom nás núti kupovať viac veci.
Problémom veľkých domov je i to, že ľudia sa intuitívne snažia zaplniť priestory, v ktorých bývajú, aj keď vedia, že dané veci nepotrebujú. Podľa mnohých štúdii je narastajúce množstvo vecí, ktoré v dome máme, priamo úmerne stúpajúcemu stresu z týchto vecí. Postupne nás vytláčajú z domu, nemáme ich kam odkladať, preto sa často povaľujú odložené na chodbe, balkóne, v garáži, ci hocikde máme trocha miesta nazvyš. Ak si už ani nevieme spomenúť, kde mame danú vec uloženú a zapadnutú prachom, namiesto toho, aby sme si urobili poriadok, radšej si skočíme do obchodu a kúpime novu.
Aj na Slovensku badáme trend ľudí sťahovať sa do stále väčšieho. S pribúdajúcimi členmi domácnosti to samozrejme má zmysel, čo ale, keď sa z toho stane celoživotný hon. S každým metrom naviac sa totiž viacej zadlžujeme, stúpajú naše náklady a v práci musíme tráviť viac času, aby sme si to zaplatili.
Domov potom chodíme iba prespať, aby sme sa ráno zobudili a ponáhľali sa z našich vysnených veľkých domov späť do práce.
Nejde o to aký veľký je váš dom, ale o to či je väčší ako susedov.
Veľmi dôležité je spýtať sa seba, či skutočne potrebujeme väčší priestor pre nás alebo len väčšie úložisko pre naše veci. Prečo sa namiesto sna o väčšom dome radšej neupriamiť na obklopenie sa iba vecami, ktoré milujeme a skutočne potrebujeme. Energiu ušetrenú môžeme investovať do času a zážitkov s našimi blízkymi. Práve to, ako trávime svoj čas má najväčšiu zásluhu na našom vnímaní šťastného života. Veď nakoniec, najlepšie spomienky máme vždy na dovolenky, kde nás v jednej izbe ci chate spalo 10 aj viac ľudí naraz.